Ondrej Húserka

Po roku opäť stojíme s Marošom pod monumentálnymi severnými stenami a riadne musíme zakláňať hlavy dozadu aby sme napozerali približnú líniu Direttissimi Hasse – Brandler, 7a+. Ráno sme vstávali dosť skoro aj tak nás dve dvojky predbehli a museli sme čakať na nástupe kým neodlezú. Prvých 7 dĺžok bola pohoda jedno ľahké 6c pár dĺžok za 6b ostatné ľahšie. Na polici pod prvou dĺžkou za 7a dobiehame jednu dvojku. Z druhého 7a tečie voda – „fuck, tý Nemci čo sú prvý pred nami nemali v tom prvom 7a žiadny problém, ale to druhé mokré musel vyhákovať“. Vôbec to nevyzeralo dobre. Po asi 1,5 h sedenia na polici môžem konečne naliezť. Maroš my len zdola hlásil postup dvojky pred nami „práve naložil a narazil do  toho druhého na štande, začal hákovať, už prišli narad slučky na nohy :DDDDD “ Nasucho pregĺgam a doliezam s prehľadom na štand prvé 7a za Angličanom.

Zo spodu to vyzeralo brutál – previsnutý mokrý komín so špárou. Kým som dobral Maroša a vytiahli sme sviňu, Angličan to dáko vydojil na ďalší štand. S úmyslom vyliezť za každú cenu naliezam. Úvodný  previsnutý nástup som rýchlo vybehol a čo najrýchlejšie som sa vryl do mokrého komína. Angličan s vyvalenými očami pozeral na mňa neveriacky zo štandu. Trocha boja v mokrom komíne, utieranie stupov a chytov windstoperkou, pár nadávok a som na štande vedľa Angličana, ktorý tuším ani nedýchal :DDDDDD. Maroš sa len zdola smeje „Povedz mu že my máme takéto doma stále“ :DDDDDD 3. dĺžka za 7a+ bola asi najprevisnutejšia, ale vyzerala celkom sucho. S kadejakými žabami a nohendami sa to dalo doklepať s bandaskami na štand. Ešte jedno zaujímavé 6c a doliezť 5 dĺžok na policu. Odtiaľ ešte 3 dĺžky na vrchol z ktorých dve boli už potme.

Paráda je to tam OS prelez, ešte odtiaľto dáko zostúpiť.... A tak začalo 6 hodinové blúdenie za tmi v južnej stene Cimi Grande :DDDD Asi za polkou zostupu sme už zúfalý našli našťastie dáke dva zlaňáky, ktorými sme sa dostali konečne na suť a odtiaľ k parkovisku. O 3.00 ráno sme padli mŕtvy do spacákov.

Ďalší deň sme potrebovali jednoznačne rest.  

Treti deň sme vyrazili na Cimu Ovest vyliezť Cassinovu cestu 7a. Marošovi bolo ráno dosť zle od žalúdka, tak sme vyrazili až o 8.00 z parkoviska. V Cassinovi už bol zatial nalezený pekný vláčik – asi 5. dvojok. Úvodné dlžky sme rýchlo vybehli. Maroš vyliezol prvé 7a ktoré bolo dáke moc ľahké. Druhé 7a čo som ťahal ja už bolo trocha iné kafe, malé chytíky, ošmýkané stupy, pár bouldorov a som na štande. Odtiaľ išli narad asi 3 dĺžky traverzovania a dalších asi 10 lahkých dlžok na vrchol. O 18.00 sme boli hore a celkom sme zvládli zostup za svetla až na jedno zapráskanie.

Štvrtý deň sme sa to už rozhodli  zabaliť a nepokúšať viac šťastie v severnej stene tretej Cimi.