Chamonix
Posledné moje kroky pred Kyrgyzstanom smerovali ako inak do Mekky alpského lezenia – Chamonix. Dvoj týždňový záverečný tréning sa mohol začať.S Evkou sme hneď po príchode vyrazili rannou lanovkou na Aiguille du Midi, kde sme sa ubytovali v bivačíku pod chatou Cosmiques. Ešte v ten deň sme si odskočili vyliezť peknú cestu Or Or 7a+ na Pointes Lachenal. Večer za nami prišiel podľa dohody Maroš. V pláne na druhý deň bol Gervasuttiho pilier na Mont Blanc du Tacul. Mega dlhá klasika v dosť rozbitej skale ak to zrovnávam trebárs s Walkerom na Jorassi. Liezli sme v dvojici s Marošom, Evka si dala rest-day. Tretí deň sme totálne bezvládny z rýchlej aklimatizácie museli zbehnúť dole do mesta. S Evkou si to ešte mierne komplikujeme, keď si cestou na Midi miesto normálky dávame Arete des Cosmiques s asi 15kg batohmi na chrbte. V Chamonix sa medzitým zišla celkom slušná partička ľudí od novo vyškolených horských vodcov až po chlapcov z Oravy a okolia. Celá táto „sebranka“ sa jedného pekného večera stretla na parkovisku a pri Váňovom karavane bola zábava až do rána.
Po pár dňoch oddychu a horšom počasí som vybral jednu z najťažších ciest na Pielir Rouge de Blatiere - Echec et Marx 7b. Veľká vďaka Michelovi Piolovi za to, že vo svojom úctyhodnom veku stále vŕta a najme preisťuje svoje staré cesty. Echec nás riadne vytrápil najme kvôli dosť veľkej zime a oblačnosti, ktorá nás sprevádzala po celý deň. Najťažšia dĺžka je strašný rajbas, ktorý som si totálne zmrznutý musel zopakovať. Druhý deň zvažujeme dáku cestičku ale počasie je presne rovnaké ako predtým. Volíme prezieravo ústup. Večer si vychutnávame atmosféru finále svetového pohára v lezení na obtiažnosť. Za záverečný ohňostroj by sa nemuseli hanbiť ani v Bratislave na Nový rok.
Počasie ostalo viac menej bez zmeny tak sme museli voliť dostupné a nízko položené kopce. Výber padol na Flammes de Pierre. Problémy však nastali už na ľadovci: zrušili rebríky z Mer de Glacu pod Flammes. Nová prístupová cesta je jedine vyliezť 4+kou rovno z Mer de Glacu aj so všetkými vecami na campovanie a lezenie. Akosi sa nám podarilo túto novú prístupovú cestu netrafiť a miesto toho som vytýčil zaujímavý prváč za 6a v dosť rozbitej skale. Nevadí, nástup bol za nami a pod večer sme rozložili stan na lúčke pod Flammes de Pierre. Ráno naliezame do cesty l´Elan Vertical za 7b. Krásne lezenie v pevnej skale. Určite môžem len odporúčať. Druhý deň stretávame na nástupe Mišku s Ivanom – smerovali tiež do l´Elan Vertical. My si dávame na záver cestu La Reprise za 7a. Kľúčová dĺžka je perfektná prstová špára, kde sa hodia tenšie prsty. Ďalší deň ráno už len zbehávame dole do Chamonix a takmer hneď vyrážame na nekonečnú cestu domov.
Dva týždne v Chamonix uplynuli ako voda a Kyrgyzstanská expedícia do doliny Ak-Su môže začať.
