Patrilo by sa už dáko zúročiť nalezené metre z Tatier ale podmienky v Alpách sú túto sezónu katastrofálne keďže bolo strašne málo snehu. V jeden pekný víkend sme už boli rozhodnutý vyraziť aspoň na ľady do Rakúska ale prišlo 10 stupňové oteplenie a všetko popadalo. Tak sa aj celý Február niesol v Tatranskom duchu s občasnými návštevami domácich skaliek kde sa už lezie v tričku.
6. – 7. Február
Najdlhší Tatranský pilier na Mengusovský štít sme s Marošom kvôli zlému počasiu zmenili na Záhradky :))). Vyliezli sme si ľadík + drytolovú cestu Stony a vzlyky za M7 ktorá je vpravo od ľadu. Poobede sme sa len presunuli na Zbojníčku kde sme mali v pláne liezť Glejdurovu cestu cez ľad na Vesterov štít. Všetky výstrahy domácich nasvedčovali tomu že v doline je veľa snehu a tak som celú cestu niesol na batohu snežnice. Maroš šiel na lyžiach. Nakoniec to bola úplne zbytočná záťaž. Glejdurova cesta je veľmi komplexná: na úvod ľad, pokračuje sa snehom a nasleduje jedna plná 60 metrová dĺžka v skale olepenej ľadom. Pekná cesta kľudne aj na poobedie. Nám zabrala asi 3 hodiny. Po vylezení sme pokračovli hrebeňom cez vrchol Vesteroveého štítu až na Bradavicu odškrtnúť si jeden zo zaujímavých Tatranských vrcholov kde som ešte nikdy nebol. Ešte za svetla sme zbehli do Smokovca odtiaľ rovnou čiarou až domov.
10. – 12. Február
S Evkou sme sa vybrali na Brnčalku. Deň predtým snežilo tak celý Kežmarák bol totálne pocukrovaný. Úplná radosť každého tatranského lezca. Na chatu prichádzame o 9.00 ráno. Dávame čaj a ide sa do steny vyliezť aspoň dačo ľahkého. Pri obliekaní vecí však zisťujeme, že Evkin sedák akosi nemáme zo sebou. Tak sme všetko pekne pobalili späť do batohov a zbehli dole na chatu relaxovať. Za hodinku prišla taká hmla že nebolo vidno na 10 metrov takže nás to až tak neškrelo. O zábavku bolo postarané keď skúter z chaty spadol na pleso a bolo ho treba vytiahnuť.
Druhý deň sme už pod stenou aj so sedákom požičaným od Tomáša. Naliezli sme do cesty Cigáni idú do neba za M6. Hneď prvá dĺžka je veľmi zaujímavá, všade poprašok snehu, slabo držiace trávy... Hneď viem, že to dnes nebude zadarmo. Kľúčová dĺžka je tretia. Pekný kút a následne besný traverz po rukách doľava. Vo výleze akosi došli chyty a úplne som zabudol, že mám aj zbrane na pleci. Nakoniec sadám do frendu a zisťujem že zvyšok dĺžky je po zbraniach easy. Evkin boj a nadávky v traverze by boli super na video. Zvyšok cesty po Nemecký rebrík ešte nieje úplne ľahký. Ale všetko je to dosť dobre odistiteľné takže pohoda. Na nemeckom rebríku traverzujeme do zlaňákov ľavého Y odkiaľ zlaňujeme až na nástup.
V Nedeľu už dávame len ľahkú cestu, aby si Evka zaliezla – Poľský kút za 4+. Kedysi strašne dávno keď som len začínal liezť zimu tak som tu s Labuťom zavesili pytel. Teraz to bolo veľmi pekné lezenie. S klasifikáciou 4+ to moc spoločného nemalo ale nevadí aj tak super cesta. Zostup nemeckým rebríkom bol celkom fajn. Na chate balíme veci a frčíme domov.
Nečakal som že Februárová lezenica pre mňa týmto skončí. Najme preto že sme mali posledný týždeň mesiaci stráviť v Bielovodskej, kde som nakoniec vôbec nebol. Celý týždeň +5 stupňov, dážď v závere týždňa 3ka výstraha pred vetrom. Takže to dopadlo tak ako to dopadlo. Zrejme len Maroš bol pozrieť na chatke. Miesto toho sa však liezlo doma na skalách. Ako vravia starý lezci: Keď raz chytíš teplú skalu na jar do rúk, už ťa do zimy nikto nedostane!!! Tak uvidíme aký bude posledný zimný mesiac.